História
Už v dávnych antických dobách nadchol grécky ostrov pri talianskom pobreží cisára Octaviána Augusta natoľko, že ho vymenil za väčší a bohatší ostrov Ischia. Od tých čias je skalnatý raj spätý s rímskou a teda aj talianskou históriou.
Raj na zemi. Aj takto by sa dal charakterizovať malý ostrov, ktorý ukrýva svoje pláže a tajomstvá histórie pod mohutnými skalami a v hustých lesoch. Dostať sa k nemu dá iba po vode. Loďou alebo člnom môžete vyraziť z Neapola alebo Sorenta a cesta vám potrvá približne štyridsať minút. Z minulosti je známy výrok, že všetky cesty vedú do Ríma, no v časoch cisára Tibéria smerovali všetky cesty na Capri, odkiaľ vládol rozľahlému impériu. Dnes sa história opakuje. Ostrov je vychytenou destináciou, aj keď patrí k najdrahším miestam v Taliansku. Kvôli vyšším cenám nenavštívia mnohí Slováci ostrov samostatne, ale v rámci poznávacích zájazdov, do ktorých je neraz zapojené aj večné mesto Rím. Preto môžeme trochu nadnesene parafrázovať slávny výrok, že dnes nevedú všetky cesty iba do Ríma, ale aj na Capri.
Jupiterova vila. Skalnaté brehy sa kúpu v slnečnej žiare a k ostrovu sa blíži loď, ktorá vezie ďalšiu várku zvedavých turistov. Strmé útesy obrastené hustou stredozemnou flórou očaria takmer každého. V minulosti im neodolali ani tvrdí Rimania. Vystúpite v prístave a pomaly, ale iste, vás pohltí obdobie antiky, ktorou ostrov dýcha na každom kroku. K najznámejším pamiatkam na ostrove patrí Jupiterova vila, ktorú dal postaviť Augustus, ale preslávila ju predovšetkým vláda Tibéria. Slávny cisár si tu nechal postaviť dvanásť luxusných víl a každú zasvätil inému bohu. Napriek tomu si zriadil cisársky palác práve v Jupiterovej vile, postavenej na vrchole hory Monte Tiberio vo výške 354 metrov nad morom. Pravdepodobne výnimočná poloha urobila z vily hlavné sídlo. Vládca totiž preferoval paláce na ťažko dostupných miestach, ktoré mu poskytovali dokonalý prehľad o návštevách, čím sa zároveň znižovala šanca na prípadný atentát. Dnes zostali zo slávneho sídla iba ruiny, ale návštevníci si môžu prezrieť v južnej časti vily časť kúpeľov, ktoré starovekým užívateľom poskytovali pohodlie. Na jednom mieste dokonca zostali zvyšky pôvodnej kamennej vane. Východná a severná strana stavby boli vyhradené pre cisára. Tu sa vládca spolu s hosťami mohol tešiť z nádherného výhľadu na záliv. Napriek neuveriteľnému pôvabu nebolo toto krídlo vily u cisárových hostí príliš obľúbené. Priamo pod oknami je totiž skalnatý a veľmi strmý zráz, z ktorého údajne Tibérius zhadzoval nielen poslov prinášajúcich zlé správy, ale aj neposlušný personál či nevítaných hostí. Všetky vily na ostrove Capri boli pôvodne obložené mramorom, zdobené mozaikami, stĺpmi a sochami. Čo z vybavenia si neodniesli lupiči sa postupne stratilo v 18. storočí. V tom čase vrcholila historická horúčka rozjatrená objavením Pompejí. Hlavne z poverenia Bourbonovcov vyrážali na Capri archeológovia a bezuzdne drancovali zostávajúce vybavenie, ktoré mizlo v kráľovských palácoch, múzeách a súkromných zbierkach. Z prepychových stavieb tak zostali iba holé steny a priestor pre fantáziu návštevníkov.
Stopy antiky. Iba pár krokov od jadra Jupiterovej vily stojí maják. Pôvodne na jeho mieste nechal cisár Tiberius vybudovať signalizačnú vežu, ktorá slúžila na komunikáciu s vojenskou hliadkou na St. Costanzo. Tá bola v spojení s Cape Miseno, kde kotvili rímske flotily. S týmto, na tú dobu úžasne sofistikovaným, zariadením dokázal Tiberius vládnuť bez toho, aby sa musel vzdialiť z Capri. Odtiaľto organizoval svoju armádu, vydával rozkazy a prijímal správy o svojich odporcoch, aby vzápätí oznámil, ako majú byť potrestaní. Podľa povesti sa stavba zrútila pri zemetrasení iba niekoľko dní po Tibériovej smrti. Maják znova postavili dominikánski mnísi a svojmu účelu slúžil až do 17. storočia, pretože skalnaté pobrežie Capri s mnohými skrytými útesmi nebolo ľahkým orieškom ani pre skúsených lodivodov. Pod západnou stenou vily môžete vidieť niekoľko osamelých, napoly zarastených múrov. Sú to zvyšky observatória, v ktorom pôsobil Tansillo, vrchný Tibériov astrológ a vládcov dôverník.
Kozia cesta. Vinie sa pozdĺž najelegantnejších rímskych víl na ostrove. V minulosti bola a aj dnes stále ešte je najznámejšou a najobľúbenejšou trasou na prechádzky. Z jej terasy si môžete vychutnať výhľad na južnú stranu Capri a na legendárnu pláž Marina Piccola, ktorá sa rozprestiera na úpätí hory Monte Solaro. Jej meno Tragara je odvodené zo starogréckeho tragos, čo znamená kozol. Aj samotný názov Capri je v preklade zaujímavý a znamená divoký kanec. Ešte v polovici 19. storočia bola Tragara považovaná za miesto s hojnosťou divokých zvierat. Dnes sa pri prechádzke po ostrove nemusíte obávať, že na vás zaútočí divoký kanec, ale kúsok histórie a tajomna tu cítiť z každej skaly a za zákrutou.
Faraglioni a modré jašteričky. Rimania síce odovzdali ostrovu charizmu, ale najznámejšiu atrakciu vytvorila príroda. Sú ňou tri útesy čnejúce osamelo z morskej hladiny, ktorých pôvod nie je celkom jasný. Pravdepodobne vznikli tektonickým pohybom a ich konečnú podobu dotvorilo more a vietor. Ostrov sa môže pochváliť tromi exemplármi, ktoré si určite odfotí každý turista. Najbližšie pri pobreží sa vypína najvyšší z nich Stella merajúci 109 metrov. Najvzdialenejší Scopolo meria 104 metrov. Medzi týmito dvoma velikánmi je umiestnený 81 metrový benjamínok Faraglioni, ktorého názov je pravdepodobne skomoleninou gréckeho slova „pharos“, ktoré označuje maják. Tento najmenší útes je atraktívny nielen pre svoju fotogenickosť, ale aj vďaka skutočnosti, že poskytol útočisko vzácnemu živočíšnemu druhu – modrým jašteričkám. Jašterice získali pomenovanie podľa modrej farby, ktorá im zafarbuje chrbtovú časť. Pôvodne sa predpokladalo, že tento druh žije výlučne na Capri, ale nedávno odborníci zistili, že rovnaký druh obýva aj skaly na sicílskom pobreží.
Modrá jaskyňa. Poetika nechýba ani ďalšej prírodnej rarite, objavenej v polovici 19. storočia. Modrá jaskyňa je 60 metrov dlhá a 25 metrov široká. Aby ste sa dostali do tohto blankytného zázraku, musíte si prenajať čln. Vjazd do jaskyne je veľmi nízky, preto sa musíte pri prechode prikrčiť. Keď sú na mori veľké člny, požičovňa nefunguje. V skutočnosti je vstup do podzemného oltára oveľa väčší, ale je takmer celý zatopený vodou. Pomerne problematická dostupnosť by vás nemala odradiť od návštevy tohto prírodného drahokamu. V jaskyni totiž dochádza k ojedinelému prírodnému úkazu, keď sa slnečné lúče lámu o zatienenú hladinu a dodávajú tak vode pod skalnou hradbou fantastickú modrú farbu. Nasvietenie vytvára úžasnú hru farieb a odleskov, pri ktorej získate pocit, že sa prechádzate po letnej oblohe. Aj keď bola modrá jaskyňa pre turistov objavená iba nedávno, v skutočnosti ju poznali už Rimania. Domorodí rybári neskôr usúdili, že modrú farbu vody určite spôsobuje diabol, na jaskyňu zanevreli a vyhýbali sa jej. Pre turistov ju nanovo objavil až v roku 1826 nemecký maliar August Kopisch.
Santa Maria di Cetrella. Pri potulkách po ostrove nezabudnite navštíviť romantický kostol a pustovňu Santa Maria di Cetrella na hore Monte Solaro, presne nad plážou Marina Piccola. Vedú k nemu tri cesty. Pokiaľ máte turisticky cvičené nohy, môžete zvoliť túru po svojich. Cesta začína v Anacapri na ulici Capodimonte, hneď vedľa vily San Michele. Keď sa nemáte chuť trmácať s ostrými slnečnými lúčmi v chrbte do kopca, využite lanovku, ktorá vás z Anacapri vyvezie až na vrchol Monte Solaro, kde sa vám po niekoľkých krokoch zostupu otvorí úchvatný výhľad na Santa Maria di Cetrella. Tretia prístupová cesta je určená výhradne športovo založeným dobrodruhom. Passatiello, ako sa cesta volá, začína v ulici Torina a vinie sa pozdĺž hôr a útesov. Vzhľadom na jej zlý stav a náročnosť trasy je viac ako žiaduce, aby ste mali na prechádzke po nej skúseného sprievodcu. Prvé zmienky o kostole pochádzajú z obdobia pred rokom 1400, kedy sa tu usadili prví dominikánski mnísi. Cirkevná stavba bola niekoľkokrát prestavovaná, preto v nej nájdete pestrý koktail rôznych stavebných štýlov. Následne bol kostol na niekoľko desaťročí opustený a zrekonštruovaný iba nedávno. V jeho romantickom prostredí sa konajú pri zvláštnych príležitostiach bohoslužby, okrem týchto akcií je kostol pre verejnosť otvorený raz do týždňa, v sobotu popoludní do západu slnka.
San Giacomo. Jednou z najvznešenejších stavieb na Capri je kláštor San Gacomo. Časť tohto pôvodne stredovekého kláštora sa využíva ako múzeum, škola a knihovňa, čo mu ale neuberá na pôvabe. Verejnosti je prístupná aj kláštorná záhrada s dvoma malými pozorovateľňami. Jedna z nich je natočená smerom k Faraglioni a druhá k pláži Marina Piccola. Bezodná hĺbka vás donúti uvedomiť si, že kláštor na tomto mieste bol takmer v pozícii nedobytnej pevnosti. Pokiaľ si navyše odmyslíte modernú zástavbu okolo kláštora a v duchu vymažete okolité hotely, možno sa vám podarí preniesť do pokojného životného rytmu tunajších mníchov. Keď potom v popoludňajšom dusne spočiniete v tieni príjemnej terasy s pohárom tunajšieho vynikajúceho vína, pochopíte, že sa sem nemôžete nevrátiť.